Kódex Športovej etiky
Pôvodné znenie Kódexu športovej etiky schváené ako odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z roku 1992 revidované v roku 2001.
Rada európy msl – 7 (92) 11
kódex športovej etiky
“ten, kto hrá čestne je vždy víťazom”
(fair play – the winning way)
Úvod
- Kódex vychádza zo zásady, že etické úvahy motivujúce fair play nie sú prvkom fakultatívnym, ale čímsi zásadným pre akúkoľvek športovú činnosť, celkovú politiku a správu v oblasti športu, čo sa uplatňuje na všetkých úrovniach kompetencií a záväzkov viažúcich sa k športovej činnosti, a to ako pri rekreačnom, tak pri výkonnostnom športe.
- Kódex poskytuje pevný etický rámec pre to, aby sa dalo čeliť tlakom modernej spoločnosti, ktoré ohrozujú tradičné základy športu; tie spočívajú na fair play, na športovom duchu a dobrovoľnom hnutí.
CIELE KÓDEXU
- Kódex sa zameriava hlavne na posilnenie zmyslu fair play u detí a dospievajúcich, ktorí budú zajtra dospelými športovcami a športovými hviezdami. Kódex sa však obracia i na inštitúcie a dospelých, ktorí priamo či nepriamo ovplyvňujú záujem a účasť mladých na športovej činnosti.
- Kódex zahŕňa pojem práva detí a dospievajúcich venovať sa športu a mať z toho uspokojenie, ale aj pojem zodpovednosti inštitúcií a dospelých za šírenie a podporu fair play a garantov rešpektovania týchto práv.
DEFINÍCIA FAIR PLAY
- Fair play znamená omnoho viac než len iba rešpektovanie pravidiel; nesie v sebe aj pojmy priateľstva, rešpektovania druhého a športového ducha. Je to spôsob myslenia, nie iba správania. Tento pojmový obsah zahŕňa problematiku boja proti podvádzaniu, umeniu pôsobiť ľsťou aj pri rešpektovaní pravidiel, dopingu a násilia (a to ako fyzickému, tak aj verbálnemu), nečestným výhodám, nerovnosti šancí, nadmernej komercializácií a korupcii.
- Fair play má pozitívny obsah. Kódex chápe šport ako spoločensko – kultúrnu činnosť, ktorá je prínosom pre spoločnosť a priateľstvo medzi národmi za podmienky, že prebieha čestne. Šport je rovnako pokladaný za činnosť, ktorá pokiaľ prebieha poctivo, umožňuje človeku, aby sám seba lepšie poznal, lepšie sa prejavoval a zdokonaľoval sám seba, dosiahol rozkvet, získal a preukázal svoje schopnosti; šport je prostriedkom spoločenskej interakcie, zdrojom radosti a potešenia prinášajúce blaho a zdravie. Šport so svojou širokou škálou klubov a dobrovoľných pracovníkov dáva človeku príležitosť, aby sa začlenil a našiel svoje príslušné miesto v spoločnosti. Okrem toho môže prispieť i k rozvoju citlivejšieho prístupu k životnému prostrediu.
ZODPOVEDOSŤ ZA FAIR PLAY
- Kódex počíta so skutočnosťou, že účasť detí a dospievajúcich na športovej činnosti zapadá do širšieho rámca spoločenského prostredia. Vychádza z toho, že spoločnosť i jedinec môžu naplno využívať potenciál výhod športu iba v prípade, že fair play nie je iba okrajovým pojmom, ale stáva sa ústredným bodom; vychádza z predpokladu, že všetci tí, ktorí priamo či nepriamo ovplyvňujú a napomáhajú získavaniu skúseností deťom a dospievajúcim pri športovaní, musí tomuto pojmu dávať absolútnu prioritu. Jedná sa hlavne o:
-
- vlády na všetkých úrovniach, vrátane úradníkov pôsobiacich vo vládach. Zvláštnu zodpovednosť majú tí, ktorí sú zapojení do procesu vzdelávania a výchovy v školách,
- športové organizácie a organizácie spojené so športom: hlavne športové federácie a riadiace inštitúcie, telovýchovné združenia, tréningové organizácie a strediská, profesie majúce náväznosť na lekárstvo a farmáciu a na informačné prostriedky. Obchodný sektor, zahŕňajúci výrobu, predaj a marketing športových výrobkov by mal rovnako prevziať svoj diel zodpovednosti za šírenie zásad fair play,
- jednotlivcov; hlavne rodičov, učiteľov, trénerov, rozhodcov, vedúcich funkcionárov, úradníkov, novinárov, lekárov a farmaceutov; rovnako špičkových športovcov, ktorí slúžia ako príklad a vzor. Kódex sa vzťahuje na všetkých jednotlivcov, či už pôsobia na dobrovoľnom alebo profesionálnom základe. Ako diváci potom môžu jednotlivci na seba brať ešte ďalšiu zodpovednosť.
-
- Každá z týchto inštitúcií a každý z týchto jednotlivcov má svoju zodpovednosť a svoju úlohu. Tento etický kódex je určený im. A bude účinný iba v prípade, že každý z tých, ktorí vstupujú do športového sveta, na seba vezme zodpovednosť, ktorú tento kódex vymedzuje.
VLÁDY
- Vlády majú nasledovné zodpovednosti:
- napomáhať prijatiu náročných etických kritérií vo všetkých oblastiach spoločnosti, kde je prítomný šport,
- poskytovať oporu a podporu tým organizáciám a jednotlivcom, ktorí vo svojich prísušných činnostiach spojených so športom uplatňujú zdravé etické zásady,
- podporovať profesorov a učiteľov telesnej výchovy, aby v škoských osnovách výuky telesnej výchovy stavali na ústredné miesti propagáciu športu a fair play,
- podporovať všetky akcie podporujúce fair play v športe, hlavne medzi mladými ľuďmi a podnecovať inštitúcie, aby ich chápali ako prioritné,
- napomáhať výskumu, ako v národnom, tak aj v medzinárodnom merítku, aby boli lepšie pochopené zložité otázky spojené so športovaním medzi mladými ľuďmi, aby bol ohraničený a obmedzený rozsah nežiadúcich prístupov a správania a rozmnožené príležitosti k podpore fair play.
ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE A ORGANIZÁCIE SPOJENÉ SO ŠPORTOM
- Športové organizácie a organizácie spojené so športom majú nasledovné zodpovednosti:
Rámec a kontext fair play
-
- rozširovať jasné smernice, vymedzujúce správanie a jednanie, ktoré je v súlade alebo v rozpore s etikou a dbať na to, aby boli uplatňované jasné a primerané ponukové alebo sankčné postupy vo všetkých formách a na všetkých úrovniach účasti v športe,
- dbať na to, aby všetky rozhodnutia a to i pre jednotlivé disciplíny boli v súlade s Kódexom športovej etiky,
- vychovávať verejnú mienku k citlivému prístupu k pojmu fair play v jeho sfére vplyvu, a to formou kampaní, odmien, pedagogické materiálu i osvetovými kurzami. Taktiež musí zblízka sledovať tieto akcie a hodnotiť ich dosah,
- zaviesť uplatňovanie systémov, ktoré by okrem oceňovania úspechov v súťažiach a na závodoch poskytovali možnosť odmeny fair play a osobného prístupu,
- poskytovať pomoc a podporu novinárom, aby mohli oceňovať správne správanie.
Práca s mládežou
-
- dbať na to, aby sa pri usporiadaní závodov a súťaží prihliadalo k vlastným potrebám detí a mládeže a aby bola umožnená účasť na rôznych stupňoch, od rekreačného športovania až po najvyššie športové súťaže,
- podporovať zmenu poriadku tak, aby zodpovedali špecifickým potrebám mladých ľudí, nielen pokiaľ ide o úspech v závode či súťaži, ale hlavne pokiaľ ide o fair play,
- dbať na to, aby existovali záruky, ktoré by vylúčili využívanie detí, hlavne takých, ktoré vykazujú predčasnú športovú vyspelosť a vyzretosť,
- postupovať tak, aby všetci členovia či zainteresovaní v určitej organizácií, majúci zodpovednosť voči deťom a dospievajúcim, boli vybavení nevyhnutnou kvalifikáciou vedúcich, školiteľov, vychovávateľom či trénerov, hlavne dbať na to, aby dobre chápali biologické a psychodogické zmeny, sprevádzajúce proces vyzrievania dieťaťa.
JEDNOTLIVCI
- Jednotlivci majú nasledovnú zodpovednosť:
Individuálne postoje
-
- správať sa príkladne tak, aby svojím správaním dávali deťom i dospievajúcim pozitívny vzor; za každých okolností sa vyhnúť tomu, aby kladne hodnotili, osobne prijali či mlčky tolerovali nečestné správanie niekoho iného; proti takému typu správania prijímať príslušné sankcie,
- dbať na to, aby úroveň tréningu a kvalifikácie zodpovedala potrebám dieťaťa v priebehu jeho zapojenia do športovej činnosti.
Práca s mládežou
-
- chápať zdravie, bezpečnosť a blaho dieťaťa či mladého športovca ako hlavnú prioritu a postupovať tak, aby sa tieto aspekty veci dostali pred faktory, ako je dosiahnutý výkon, povesť školy, klubu, trénera či rodičov,
- umožniť deťom prežiť športové skúsenosti tak, aby im zostala podnetom k celoživotnej potrebe venovať sa zdravej telesnej činnosti,
- vyhnúť sa tomum že by sa s deťmi zaobchádzalo iba ako s malými dospelými jedincami; uvedomovať si, aké telesné a psychologické a psychologické zmeny sprevádzajú vývoj dieťaťa i to, aký môžu mať vplyv na športový výkon,
- vyhnúť sa tomu, že by sa do nejakého dieťaťa vkladali očakávania, ktoré nemôže splniť,
- prikladať celý význam radosti a potešeniu športovca a nikdy nevyvíjať na dieťa nevhodný tlak v rozpore s jeho právom slobodne rozhodovať o svojej účasti,
- zaujímať sa o nadaných jedincov rovnako ako o tých, ktorí su nadaní menej, zdôrazňovať a odmeňovať okrem úspechov v športových súťažiach či závodoch i faktor osobného rastu a získania zručnosti a schopnosti,
- podporovať malé deti, aby si vymýšľali svoje vlastné hry a svoje vlastné pravidlá, vystupovať pri tom nielen v úlohe účastníka, ale i v úlohe trénera či rozhodcu; viesť tieto deti k tomu, aby si sami určovali odmeny či sankcie za čestnú či nečestnú hru a aby za takéto kroky prijímali zodpovednosť,
- dávať mladým aj ich rodičom čo možno najúplnejšie informácie tak, aby si boli vedomí potencionálnych rizík i redností športového úspechu.
ZÁVER
- Fair play je zásadnou otázkou, ak chceme úspešne šíriť a rozvíjať šport i zapojenie človeka do športu. Čestný prístup v športe – fair play – je prínosom ako pre jednotlivcov, tak aj pre športovú organizáciu a pre celú spoločnosť. Aj my všetci máme zodpovednosť za podporu myšlienky čestnej hry, tej ktorá vedie k víťazstvu.